Reakcia WSB Invest j.s.a. :
Sme naozaj vďačný za podpornú aktivitu. Pri príprave veterných parkov, ktoré sú naozaj už bežnou súčasťou celého sveta sme na Slovensku označovaný prakticky za hrozbu života. Vieme, že viete, čo je pravda, ale boj s hoaxami je naozaj ťažký. Pripájame odpovede na vaše otázky.
Ako vnímate stále organizovanejšiu kampaň za zákaz veterných elektrární či už v konkrétnych lokalitách, ale aj všeobecne na Slovensku? Je to na mieste v čase, kedy ešte žiadna veterná elektráreň neprešla procesom EIA, teda odborným posúdením ?
V prvom rade je potrebné rešpektovať, že vzhľadom na chýbajúce skúsenosti s veternými elektrárňami u nás majú ľudia isté obavy z ich výstavby. Na strane druhej je prekvapivé, že skôr si vypočujú laikom prezentované hrozivé scenáre fungovania veterných elektrární, ako konkrétne skúsenosti zo zahraničia, či výsledky monitoringov a štúdií z ich lokality, ktoré ich priamo vyvracajú.
V tomto kontexte je totiž kľúčové si uvedomiť, že len v Európe je v prevádzke viac ako 100 000 veterných elektrární, niektoré z nich už desiatky rokov. Nielen ich prevádzkovatelia, ale aj jednotlivé štáty, či tamojšie organizácie zodpovedné za ochranu prírody a zdravia, majú dáta a roky skúseností s ich prevádzkou.
Čo by pomohlo téme veternej energetiky v tom, aby sa téma veterných parkov riešila bez zneužívania nepravdivých informácií, ale racionálne sa bavilo aj o prípadných obavách ľudí ?
To, že v rámci tejto témy odporcovia využívajú nepravdivé informácie je pochopiteľné. Ak by totiž čerpali zo štúdií a dát vychádzajúcich z desiatok rokov prevádzky desiatok tisícov veterných turbín v Európe, či inde vo svete, asi by svoje príbehy o škodlivosti nevyskladali.
Treba si uvedomiť, že v susedstve veterných elektrární žijú tisícky komunít a to už desiatky rokov. Ak by mali negatívny vplyv takého rozsahu, ako sa to prezentuje na sociálnych sieťach, či na verejných stretnutiach, tak by v krajinách ako Rakúsko, Nórsko, Švédsko a v desiatkach ďalších nefungovali.
Téme by určite pomohlo, ak by sa štátne inštitúcie, ktoré sa venujú ochrane prírody, zapojili do verejnej diskusie. A jasne smerom k verejnosti komunikovali, že podobne ako aj pri výstavbe sídlisk, priemyselných areálov, či iných elektrární, je kľúčová dobre spracovaná Štúdia o vplyvoch na životné prostredie (EIA). Za každou takouto štúdiou stoja viacerí odborníci, ktorí danú problematiku študovali a dennodenne sa jej v praxi venujú.
Mala by sa vláda jasne postaviť za veterné turbíny a jednoznačne podporovať výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov ?
Keďže aj strategické materiály štátu schválené aktuálnou Vládou SR, ako je napríklad Národný energetický a klimatický plán, s výstavbou veterných elektrární počítajú, mal by štát ich výstavbu podporovať aj v praxi.
Podľa Slovenskej akadémie vied, či Útvaru hodnoty za peniaze (analytická jednotka Ministerstva financií SR) bude Slovensko po roku 2030 potrebovať tisícky megawattov výkonu veterných elektrární. Ak sa nepostavia, budeme musieť dovážať nielen plyn, či jadrové palivo, ako energetické suroviny, ale aj samotnú elektrinu.
Zároveň elektrina z vetra dnes patrí k najlacnejším, takže pozitívne vplýva na znižovanie cien elektriny. A to je okrem ekologických prínosov ten hlavný prínos, pre ktorý by mal štát jasne podporiť výstavbu veterných elektrární u nás.
Aké nepravdivé informácie odporcov sú podľa vás najviac iracionálne, ale aj téme škodiace ?
Tých informácií je množstvo. Hlavný problém je, že tí, ktorí ich šíria nemajú potrebu sa opierať o vedecké poznatky a štúdie, ktoré sa robili počas desiatok rokov prevádzky veterných elektrární v krajinách EÚ. Hlavný problém však je, že hoci sú laici, prezentujú tieto zavádzajúce informácie (úhyn vtáctva, problémy s infrazvukom a hlukom) ako hotovú vec aj v danej lokalite. Pritom každá lokalita je iná, a práve Správa o vplyvoch na životné prostredie (EIA) je v princípe jediný dokument k danej lokalite, kde sa robia monitoringy v teréne a modelujú sa možné vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľov.
V prípade každého projektu sme pripravení diskutovať o týchto výsledkoch a hľadať aj kompromisné, alebo tzv. kompenzačné opatrenia. A to sa nebavíme o finančných benefitoch, ale o konkrétnych technických opatreniach pri výstavbe a samotnej prevádzke veterných elektrární.
Zaujíma nás váš názor, prečo práve na Slovensku je sa téma veterných elektrární, teda vo svete plne akceptovaných zelených zdrojov, zakrýva zo strany odporcov tak masívne ochranou prírody?
Pretože ich cieľom je samozrejme vyvolať obavy a odpor voči projektom v jednotlivých lokalitách. Nič neznie pre ľudí hrozivejšie ako informácia, že budú vystavení škodlivému infrazvuku, alebo že všetka zver z okolia utečie desiatky kilometrov preč.
Hoci desaťročia praxe v krajinách s prísnou legislatívou v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia ľudí (Rakúsko, Nórsko, Fínsko a iné) hovoria, že tieto vplyvy sú minimálne, respektíve sa vo vzdialenostiach 1 kilometra od turbíny ani nedajú namerať. Strašiť ľudí je dnes bohužiaľ ľahšie, než tieto obavy vyvracať faktami a štúdiami.
Nakoniec to je vidno na rôznorodosti mýtov, ktoré sa v jednotlivých lokalitách šíria. Niekde sa odporcovia sústredia na jednu tému, inde zase na inú. To jasne ukazuje, že len hľadajú čo v danej lokalite z pohľadu ľudí, ktorí nie sú rozhodnutí, funguje.
V čom vidíte dôvod, že sú ľudia náchylný sa stotožniť s často až absurdnými a nepodloženými výhradami k veterných elektrárňam ?
Je to najmä chýbajúca skúsenosť s týmto typom elektrární na Slovensku, ale aj chýbajúca jasná podpora zo strany autorít, teda štátu. Hoci sa aj my snažíme vysvetľovať, ukazovať, komunikovať, je potrebné aby aj štátne inštitúcie jednoznačne ľuďom vysvetľovali nielen prínos veterných elektrární pre ceny energií, či zamestnanosť a ekonomiku, ale aj to, že štát má dostatočné nástroje na kontrolu prípravy týchto projektov.
Napríklad aj po spustení veterných elektrární do prevádzky má každý občan možnosť požiadať verejné inštitúcie (hygienikov, ochranu prírody) o preverenie negatívnych vplyvov. A to odhliadnuc od skutočnosti, že takýto monitoring (napríklad hluku, či vtáctva) je po spustení do prevádzky spravidla povinný aj na základe požiadaviek výsledku procesu EIA. Ak by sa počas prevádzky preukázalo nesplnenie environmentálnych požiadaviek a limitov, môže štát v prvom rade nariadiť opatrenia. Ak by k nim nedochádzalo, v krajnom prípade aj odstaviť takúto elektráreň z prevádzky.
Ján Daniš
Project Manager
