Reakcia Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
Ďakujeme za váš prejavený záujem o informácie ohľadom problematiky výstavby veterných parkov u nás. Aktuálne riešime niekoľko projektov a stretávame sa s množstvom dezinformácií, poloprávd ako aj organizovaním odporcov (FB stránky a pod). Pre to sme radi za každú snahu o vecnú a odbornú diskusiu. V prílohe posielame odpovede, ktoré pripravili kolegovia, ktorí sa venujú tejto problematike u nás.
Ako vnímate stále organizovanejšiu kampaň za zákaz veterných elektrární či už v konkrétnych lokalitách, ale aj všeobecne na Slovensku?
Problematike veterných parkov sa intenzívne venujeme už niekoľko rokov. Na základe poznatkov zo zahraničia vnímame súčasnú situáciu na Slovensku ako prirodzený, hoci intenzívny prejav opatrnosti voči novým technológiám. Za skutočne dôležité považujeme rozlišovať medzi otázkami, ktoré ľudí naozaj zaujímajú a systematicky šírenými nepravdami. Vidieť organizovanú kampaň proti technológii, ktorá v Európe úspešne funguje už desaťročia a zamestnáva 350 000 ľudí, považujeme za kontraproduktívnu voči budúcnosti našej krajiny.
Je to na mieste v čase, kedy ešte žiadna veterná elektráreň neprešla procesom EIA, teda odborným posúdením?
Je naozaj paradoxné, že sa organizuje odpor proti projektom, ktoré ešte neprešli procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), teda nevieme, či reálne dostanú aj priestor na realizáciu, prípadne, aká bude ich výsledná podoba. Úlohou EIA je zistiť, opísať a vyhodnotiť vplyvy na životné prostredie. Ide napríklad o posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti na prírodu, hlučnosť, až po vizuálny dopad na krajinu. Bez ukončeného procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie je každá diskusia založená výlučne na predpokladoch a subjektívnych obavách, nie na faktoch.
Čo by pomohlo téme veternej energetiky v tom, aby sa téma veterných parkov riešila bez zneužívania nepravdivých informácií, ale racionálne sa bavilo aj o prípadných obavách ľudí?
Kľúčom k riešeniu situácie je transparentnosť a otvorený dialóg založený na overených informáciách. Na základe meraní už dnes vieme, že moderné turbíny dosahujú len 40 dB vo vzdialenosti 500 metrov, čo si môžeme predstaviť ako zvuk tichej rezidenčnej oblasti. Veterné parky zaberajú len 1 % pôdy, zvyšok zostáva plno využiteľný na poľnohospodárske účely. 95 % materiálov turbín je po skončení životnosti recyklovateľných. Slovensko potrebuje väčšiu informačnú kampaň založenú na vedeckých faktoch a reálnych skúsenostiach zo zahraničia, napríklad zo susedného Rakúska, kde turbíny spoľahlivo pracujú vyše 30 rokov a viaceré regióny a si nedávno odsúhlasili ich výmenu za nové modely.
Mala by sa vláda jasne postaviť za veterné turbíny a jednoznačne podporovať výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov?
Vzhľadom na viaceré záväzky Slovenska (zníženie emisií o 55 % do 2030 , uhlíková neutralita do 2050 a najmä záväzný cieľ z Integrovaného národného energetického a klimatického plánu SR postaviť veterné parky s celkovým inštalovaným výkonom 750 MW do roku 2030 ) by Vláda Slovenskej republiky mala mať jasnú pozíciu. Veterná energia nie je len environmentálnou potrebou, ale aj ekonomickou príležitosťou. Projekty veterných parkov by prinášali príjmy do obecných rozpočtov, vytvárali pracovné miesta, taktiež by znižovali závislosť od dovozu energií. Taktiež treba brať do úvahy, že dané regióny zvyšujú svoju atraktivitu pre príchod zahraničných investorov, práve aj výstavbou veterných parkov, ktorí žiadajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov . Európa v roku 2024 nainštalovala 16,4 GW novej veternej kapacity, zatiaľ čo Slovensko od roku 2003 nepostavilo ani jednu novú turbínu. Toto zaostávanie, môže mať pre našu krajinu dlhodobo negatívne dôsledky.
Aké nepravdivé informácie odporcov sú podľa vás najviac iracionálne, ale aj téme škodiace?
Medzi najčastejšie mýty, ktoré skresľujú verejnú debatu, patria najmä tieto:
„Turbíny hromadne zabíjajú vtáky.“
Štúdie z Dánska či Rakúska toto jasne vyvrátili, podľa ich výsledkov sa vtáky listom rotora vyhýbajú už zo vzdialenosti približne 120 metrov.
„Infrazvuk škodí zdraviu.“
Žiadny vedecký výskum to nepotvrdil. Štúdia z roku 2023, uskutočnená Woolcockovým inštitútom z Austrálie, preukázala, že infrazvuk z veterných turbín nemá negatívny vplyv na zdravie – neovplyvňuje spánok, srdce ani psychiku. Staršia štúdia z roku 2017 („Wind Turbine Syndrome: A Communicated Disease“) navyše poukázala na tzv. nocebo efekt – zdravotné ťažkosti môžu vzniknúť len z obáv, nie z reálneho fyzikálneho pôsobenia.
„Turbíny znehodnocujú pôdu.“
Realita je opačná – až 99 % plochy zostáva plne využiteľných na poľnohospodárstvo.
„Veterné parky ničia krajinu.“
Skúsenosti z Rakúska či Dánska ukazujú, že sa stali prirodzenou súčasťou krajiny a miestni obyvatelia ich bez problémov akceptujú.
Zaujíma nás váš názor, prečo práve na Slovensku sa téma veterných elektrární, teda vo svete plne akceptovaných zelených zdrojov, zakrýva zo strany odporcov tak masívne ochranou prírody?
Slovensko má historicky silný vzťah k prírode, čo je pozitívne. Problém však nastáva, keď sa ochrana prírody zneužíva na šírenie nepodložených obáv. Na rozdiel od Rakúska či Dánska, kde majú ľudia reálne skúsenosti s veternými parkmi, u nás sa diskusia vedie vo vákuu bez praktických poznatkov. V Európe dnes vyrába elektrinu vyše 113 000 veterných turbín, ktoré produkujú 19 % elektrickej energie – ak by skutočne poškodzovali prírodu alebo, čo by bolo ešte závažnejšie, zdravie človeka, takýto rozvoj by nebol reálny.
V čom vidíte dôvod, že sú ľudia náchylní sa stotožniť s často až absurdnými a nepodloženými výhradami k veterným elektrárňam?
Ľudia majú prirodzene nedôveru k neznámemu. Veterné turbíny sú na Slovensku nové, preto je ľahké vyvolať obavy pomocou bombastických, negatívne ladených tvrdení. Zároveň nám chýbajú pozitívne príklady z našej krajiny, musíme sa spoľahnúť na tie zahraničné. Napríklad, rakúska pohraničná obec Prellenkirchen má na svojom území veterné turbíny už 24 rokov a žiaden z obávaných scenárov sa nenaplnil. Ceny pozemkov v tamojšej lokalite neklesli, ale stúpajú ako všade inde. Veterné elektrárne im nezničili pôdu, nevyhubili zveri a podľa ich vlastných slov ani nenarušili pokojný nočný spánok. Bohužiaľ, takéto pozitívne svedectvá sa do uší našich obyvateľov dostávajú zriedkavejšie ako tie dramatické, no častokrát nie celkom pravdivé tvrdenia.
Miroslav Nádobrý
manažér riadenia korp. komun. a projekt.
